Harmonika hrá, ale heligonka spieva (VIDEO)

Sledujete záznam relácie Slovensko v obrazoch vysielanej 18.3.2012 na Jednotke

Video je uverejnené so súhlasom Slovenskej televízie.

Noví členovia na Búroch

Deviateho ročníka Memoriálu Jána Kudriho v Borskom Mikuláši sa zúčastnil rekordný počet heligonkárov. Premierovo na Búroch zahrali aj noví členovia klubu, skaličania Tibor Kutálek a Tomáš Šebesta. O tom, ako sa dá za krátky čas naučiť hrať na heligonke i o svojom temperamente nás presvedčili nielen na podiu ale aj vo vestibule búranskeho kulturáku. Zdá sa, že v Skalici bude mať heligonka silné a kvalitné zastúpenie a k Buzrlovcom sa pridávajú aj další mladí hráči.

Desať rokov spoločnej práce.

Rok 2011 bol jubilejným rokom desaťročnej práce Klubu priateľov heligónky pri Mestskom kultúrnom stredisku v Senici. Vzniku predchádzalo stretnutie heligónkarov zo Senice a blízkeho okolia dňa 18. augusta 2001 v Senici časť Kunov.

Tam vznikla myšlienka vzájomnej výmeny skúseností s pravidelným stretávaním sa a tak napomáhať zvyšovaniu úrovne v hre na tento, skoro dvestoročný ľudový hudobný nástroj.

     Počet záujemcov o prácu v Klube sa neustále zvyšoval. V roku 2002 sa na  spoločnom nácviku stretávalo 18 až 21 heligónkarov  a takto ba i úspešnejšie to bolo po celé desaťročné obdobie, za ktoré sa vystriedalo 46 heligónkarov. Vekové zloženie sa pohybovalo od 13 do 80 rokov. Prichádzali noví členovia, ale i odchádzali. Tí čo odišli, odišli z pracovných alebo zdravotných dôvodov a traja heligónkari zomreli. Iba niekoľko uviedlo, že je to náročná práca a naďalej zostanú pri zaužívanom spôsobe hry.

     Najväčšie zmeny nastali v kvalite, technike hry a starostlivosti o nástroj. Začiatky boli mimoriadne ťažké. U prevažnej väčšiny bola hra na veľmi nízkej úrovni, ba niektorí  vôbec dovtedy nevedeli hrať. Nádherné, jedinečné a neopakovateľné heligónky (každá bola iná), boli rôzneho ladenia čo nebolo až tak dôležité, ale predovšetkým nenaladené a niektoré takmer nefunkčné. Toto všetko sú už však len spomienky.  Členovia Klubu sa dnes vedia orientovať na tastatúre pri hre melódie v súlade s basovou časťou - doprovodom. 

     Starostlivosť o nástroje prevzal ladič, ktorý vyrástol z našich radov.  Tým sa zabezpečilo, že nástroje sú nielen opravené, dobre naladené, ale i doplnené o tóny, ktoré zvyšili kvalitu hry.

     Pribudli i nové heligónky a to 2 dvojhradové a 11 trojradových od slovenských výrobcov. Dnes hrajeme na heligónkach ladenia  C-F, G-C-F a postupne prechádzame na hru z dvoj na trojradové heligónky.

     V Klube sa vytvorili rôzne zoskupenia po dvoch až štyroch hráčoch. Je málo obcí v našom regióne v ktorých ešte členovia Klubu nevystupovali a zúčastňujeme sa i stretnutí heligónkarov v rámci regiónu ,  Slovenska ba i Moravy.  Svoju prácu zverejňujeme i na internetovej stránke Klubu, ktorá je zaujímavo a odborne vedená.

     Naše stretnutia a práca  je založená na dobrovoľnosti. Každý si vyberie to, čo považuje pre seba za dôležité, avšak na spoločných nácvikoch je zúčastneným poskytnutá metodická pomoc. Členovia sa na stretnutia tešia hlavne preto, že sa stretnú, porozprávajú, niečo nové sa dozvedia,  naučia a na záver si spoločne zahrajú. Stretnutia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku v Senici, ktoré sa nám snaží poskytnúť priestory na nácviky.

     Ďakujem každému bývalému i súčasnému členovi KPH za spoluprácu, za ochotu a snahu zmeniť svoj zaužívaný spôsob hry, za získavanie nových členov z radov mladšej generácie a za nebývalý rozvoj hry na heligónku na Záhorí.

     Prvá slovenská učebnica „Škola hry na heligónky“ a „Dejiny diatonickej harmoniky – heligónka“ napomáhajú rozvoju hry na tento nástroj v rámci Slovenska  a Čiech, ktorej autorom je tiež členom nášho Klubu.

     Poprajme si spoločne do ďalších rokov pevné zdravie a veľa úspechov v hre na heligónke.

     S muzikantskou úctou

Mgr. Pavol Grimm

   

Memoriál Jána Kudriho - 9. ročník

Začiatkom marca organizuje rodina Kudriová tradičné podujatie s názvom Memoriál Jána Kudriho na počesť manžela, otca a brata, významného heligonkára a spoluzakladateľa Klubu priateľov heligónky v Senici pána Jána Kudriho.

Aj v tomto roku sa v sobotu dňa 3.3.2012 stretnú heligonkári z rôznych regiónov Slovenska, Moravy a Čiech, na deviatom ročníku v Kultúrnom dome v Borskom Mikuláši. Začiatok stretnutia je o 14.00 hodine.

Oficiálne pozvanie obdržia heligonkári v priebehu januára.

Za organizátorov Vás srdečne pozýva Stanislava Seidlová .

Krst druhého CD Senických heligonkárov: "Poďte medzi nás"

10. novembra o 16,00 hod, sa uskutoční v MsKS v Senici krst nového CD albumu Senických heligónkarov. Názov CD je Senická heligónka - 2 s podtitulom Poďte medzi nás. CD obsahuje 25 piesní z toho 12 ľudových, 13 umelých slovenských a českých hudobných skladateľov. Výber, aranžmán piesni pripravil Mgr. Pavol Grimm. Piesne boli nahrané v hudobnom štúdiu Exponent Hlohovec- Šulekovo v mesiaci september - október. Senickí heligónkári v zložení Mgr. Pavol Grimm, Elígius Štepanovský, Miroslav Zálešák a Branislav Grimm srdečne pozývajú priateľov heligónky na toto podujatie.

Krst bude spojený i s tanečnou zábavou a možnosťou zakúpenia si nového CD albumu.

Videoreportáž z 10. ročníka Predhodového posedenia pri heligonke v Kunove

Kunovské hody boli tento rok o deň dlhšie

Jeden z posledných augustových víkendov v Senici sa už tradične nesie aj v znamení Kunovských hodov a inak tomu nebolo ani v dňoch 19. – 21. augusta. 11. Tento rok však priniesol aj jednu zmenu – v Kunove sa hodovalo už od piatka.

O oddych zábavu a dobrú náladu sa už v piatok postaral „Hosťinec“ Kunov, v ktorom sa mladí aj tí skôr narodení zabávali pri hudobnej produkcii skupiny Proxima. Hudba sa ozývala aj Marakanou, kde si na svoje prišli milovníci diskotéky. A veru tancovalo a spievalo sa až do neskorých ranných hodín...

V sobotu hodovanie pokračovalo tradičným predhodovým posedením pri heligónke Klubu priateľov heligónky pod vedením Mgr. Pavla Grimma. Ľubozvučné ľudové pesničky, ktoré vyludzovali šikovné ruky začínajúcich i skúsených heligonkárov, boli balzamom pre dušu nielen návštevníkov zo Senice, ale z celého širokého okolia. Prekvapení vysokou kultúrno-spoločenskou úrovňou podujatia boli aj návštevníci z Nitry a Trenčína. Nálada bola výborná, spievalo sa do neskorých nočných hodín, ba dokonca sa aj tancovalo. Nečudo, že pravidelní návštevníci heligonkárskych podujatí označili práve kunovské podujatie za najlepšiu akciu heligonkárov. Rodení Kunovčania sú dnes právom hrdí na už viac ako 10-ročnú tradíciu, kedy okrem započúvania sa do nádherných ľudových piesní mali možnosť vrátiť sa do minulosti a oprášiť staré a krásne spomienky i príbehy. O chutný guláš z diviny sa postaralo už tradične Poľovnícke združenie Vinohrady Kunov. Bol naozaj výborný a veru len a málokto dokázal odolať, aby tradičnú hodovú pochúťku neochutnal. V zasadačke miestneho výboru v Kunove ani tento rok nechýbala Hodová výstava, ktorej hlavným organizátorom bol Klub priateľov Kunova v spolupráci so ZOS Senica. Návštevníci si mohli pozrieť fotografie a práce detí z prázdninového tábora Twilight v kulturáku, drôtené výrobky Jaroslava Švárneho z Brezovej pod Bradlom i staré fotografie zobrazujúce život v obci.

Hodová nedeľa 21. augusta sa začala muzicírovaním pod vedením Ladislava Huťu. Celý deň sa Kunovom tiahli melódie ľudových piesní, jednotlivým kunovským rodinám rad za radom muzikanti vyhrávali až do neskorého večera. Nečudo, veď okrem starousadlíkov sa mestská časť Kunov každoročne rozrastá o nové domy a nových spoluobčanov. Dôstojnosť a duchovnosť tohtoročných hodov bola podčiarknutá rímskokatolíckou svätou omšou v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Senici-Sotinej a Evanjelickými službami Božími v evanjelickom kostole v Senici.

Hody sa okrem kultúrnych podujatí už tradične spájajú aj so športom. Nedeľa patrila majstrovskému futbalovému zápasu Kunov – Rovensko. Priaznivci streľby si presnosť svojich mušiek mohli zmerať na hodovej streleckej súťaži organizovanej streleckým klubom v Kunove. V kultúrnom dome sa v nedeľu okrem toho konal aj 2. ročník Hodového stolnotenisového turnaja, na ktorom si mohli nedeľné dopoludnie spríjemniť všetci bez ohľadu na vek, bydlisko a stolnotenisové zručnosti pod vedením Mgr. Milana Bellu. Stolnotenisový klub sa stará počas celého roka nielen o športové vyžitie profesionálov, amatérov, ale svojou dobrovoľníckou prácou sa zaslúžil aj o skvalitnenie interiéru Spoločenského domu v Kunove novou maľovkou, čím nesporne výraznou mierou prispel k príjemným chvíľam strávených v staručkom kulturáku, ktorý má svoje tajomstvá, históriu a zaslúži si, aby sme sa oň starali, radi sa doň vracali, a tak pomáhali budovať mosty medzi minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou.

(Zdroj: Noviny Záhorák, so súhlasom redakcie.) 

Pozvánka na spoločný koncert Senických heligónkárov a Brnenskej heligónky

V sobotu 20. augusta sa v rámci Senického kultúrneho leta o 10.00 - 12.00 hod.  v Senickom amfiteátri uskutoční spoločný koncert Senických heligónkárov a Brnenskej heligónky. V programe vystúpi i ľudový rozprávač ,,strýc Peťo ze Senice".V prípade nepriaznivého počasia - dážď sa koncert uskutoční v MsKS Senica.

Predhodové posedenie pri heligonke v Kunove.

Jubilejný 10. koncert členov KPH sa uskutoční tak ako doteraz v Kultúrnom dome v Kunove v sobotu dňa 20. augusta 2011 o 18.oo hod. Vystúpenia sa zúčastnia súčastní členovia KPH a pozývajú sa i bývalí členovia.

Dlžka vystúpenia: sólista 7 minút, skupina 10 minút.

Repertoár treba nahlásiť do 10. augusta 2011 V. Michálkovi alebo E. Štepanovskému, aby sa neopakovali piesne.

Publikácia o dejinách heligónky od Pavla Grimma (PhDr. Peter Michalovič)

V minulom roku ukončil Mgr. Pavol Grimm prácu na knihe Heligónka - Dejiny diatonickej harmoniky, a hoci konkrétna výskumná práca trvala vyše päť rokov, je zrejmé, že autor sa chcel podeliť s čitateľmi o svoje bohaté poznatky, ktoré ho sprevádzali a sprevádzajú po celý jeho muzikantský život.

V etnomuzikológii – slovenskej i českej - ešte aj dnes rezonuje zásadná otázka, čo je vlastne ľudový nástroj! Ak sa viac prikladá dôraz na jeho pôvod, ako je tomu u staršej generácie reprezentovanej Alexandrom Buchnerom, Ladislavom Lengom, ktorí publikovali svoje práce v 50. a 60. rokoch minulého storočia, tak je pomenovanie ľudový nástroj výstižné, pretože zaň považovali inštrumenty, ktoré si zhotovuje dedinský ľud vlastnoručne a zostávajú v jeho používaní dlhšiu dobu. Ak chceme zdôrazniť funkciu, repertoár, herný štýl, už tento názov nie je dostatočný, výstižnejší by bol názov nástroj ľudovej hudby, teda také nástroje (inštrumenty), ktoré boli, alebo sú používané v ľudovej hudobnej praxi. A treba upozorniť na to, že už dávno sa nechápe v tejto súvislosti slovo ľudové ako paralela k slovu dedinské. A toto všetko si Pavol Grimm dostatočne uvedomuje a v knihe o heligónke na str. 55 píše: „Považujem ju za ľudový nástroj, ktorá si po svojom vzniku získala čoskoro na našom území veľkú obľubu. Píše si stále svoje dejiny... Táto publikácia uľahčí prácu ďalším pokračovateľom písania nových dejín heligónky!”

Náš najznámejší a medzinárodne uznávaný etnomuzikológ prof. Oskár Elschek má ešte v podtitule knihy Slovenské ľudové píšťaly z roku 1991 uvedené Slovenské ľudové píšťaly a ďalšie aerofóny; nie náhodou, ba práve kvôli takým nástrojom, ako je heligónka, teda továrensky vyrábaným, aby ich mohol tiež zaradiť do systematiky verzie H-S (t.z. medzinárodne najuznávanejšia systematika hudobných nástrojov vypracovaná organológmi E. M. v. Hornbostelom a C. Sachsom) doposiaľ známych slovenských ľudových hudobných nástrojov: heligónka teda patrí do skupiny voľných aerofónov – so sústavou prierazných jazykov. Toto zatriedenie je vytvorené na základe toho, čo vytvára zvuk u jednotlivých nástrojov. Avšak Pavol Grimm si všíma v úvodných častiach knihy najmä rôzne konštrukčné postupy a vynálezy, ktoré historicky viedli až k rôznym typom harmoniky a heligónky, ako ich poznáme dnes. Po prečítaní týchto častí knihy (Predchodcovia harmonikových nástrojov, Nástroje na princípe chvejúcich sa kovových jazýčkov, Diatonická ústna harmonika, Diatonická mechová harmonika, Vývoj diatonickej harmoniky, Nemecký a viedenský model), kde sa autor venuje akýmsi predchodcom harmoniky a heligónky – zistíme, aké nesmierne pestré, nejednoznačné a mnohokrát náhodilé môžu byť dejiny hudobných nástrojov, a v prípade heligónky to obzvlášť platí. Samozrejme, že ako jeden z autorov školy hry na heligónku neobišiel ani túto didaktickú problematiku (Školy hry na heligónku a ich propagácia, Slovenské školy na heligónku) a uvádza v knihe všetky najdôležitejšie od tej prvej z roku 1834 od Adolfa Müllera. Pri hodnotení práce súčasných výrobcov heligónok v posledných častiach knihy (Heligónky na Slovensku, Výroba heligónok na Slovensku) zúročil Pavol Grimm veľmi vhodne muzikantskú autopsiu, všíma si totiž takých vecí a maličkostí, ktorých si všimne už iba skúsený muzikant. Ako odľahčenie textov plných historických faktov a muzikologicko-technologických súvislostí uvíta určite čitateľ kapitolku spomienok Ing. Dušana Praženku (1930 - 2009), tohto svojrázneho zberateľa a neúnavného patriota z Podbranča, ktorý si svoju životnú púť bez heligónky nevedel predstaviť.

Prednedávnom vyšiel v časopise Záhorie (4, 2010, str. 16-20) článok Hudobný život v starom Kunove a jeho posledný muzikant z pera ďalšieho významného kunovského pisateľa a mimochodom aj učiteľa Vladimíra Jamárika. Spomínaným „posledným kunovským muzikantom“ nemal byť nikto iný, ako práve Pavol Grimm! Ale slúži mu ku cti, že nechce, aby to tak skončilo, že on bude tým „posledným” a po ňom už potopa..., ba práve vydaním knihy o dejinách heligónky si určite zabezpečil svojich nasledovníkov a verím, že aj ďalších muzikantov.

Uvedenie knihy Pavla Grimma sa konalo v Kultúrnom dome v Senici 30. marca 2011, podujatie uvádzal Mgr. Braňo Grimm, syn autora, s odborným slovom vystúpil muzikológ Záhorského múzea v Skalici PhDr. Peter Michalovič, v programe sa predstavili najmladší zástupcovia muzikantskej generácie rodiny Grimmovcov a sám autor publikácie Pavol Grimm s členmi hudobného zoskupenia Senickí heligonkári a tiež v duu s výborným hráčom na ústnu harmoniku Pavlom Rehušom z Prietrže. Knihu pokrstili s autorom prednostka Mestského úradu v Senici JUDr. Katarína Vrlová a majiteľ tlačiarne Parangon, s.r.o. Ľudovít Lisý.

Súčasťou publikácie sú dobové i súčasné fotografie a výrazne sa na publikácii, už na prvý pohľad pripomínajúcej typické mechy harmoniky, podpísal svojím tvorivým prístupom ku grafickej úprave publikácie výtvarník a grafik Milan Mikula a senické vydavateľstvo RECO, s.r.o.

V závere knihy autor píše: „Úprimná vďaka každému, kto sa podieľa na rozvoji a obľúbenosti heligónky na Slovensku!“ A k nim sám autor knihy Pavol Grimm určite a právom patrí!

Autor článku: PhDr. Peter Michalovič, muzikolog
Zdroj: Vlastivedný časopis Záhorie 2/2011